DISCORSO DI GIOVANNI PAOLO II
ALL'ISTITUTO SLOVACCO DEI SANTI CIRILLO E METODIO

Domenica, 8 novembre 1981

Drahí bratia v biskupskej službe,
milovaní synovia a dcéry!

Dejespiné pramene spomínajú, že pápež Hadrián druhy šiel osobne privítat svätých Cyrila a Metoda, ked prichádzali do Ríma a prinášali so sebou aj pozostatky svätého Klementa, mučeníka a rímskeho biskupa[1].

Terajší Klementov a Hadriánov Nástupca tiež vychádza dnes za hradby mesta, aby pozdravil svätých solúnskych bratov a uctil si ich pamiatku v tomto chráme, v dome, ktorý im je zasvätený.

Pozdrav sa rozširuje potom i na všetkych prítomných. — Na prvom mieste pozdravujem Vás, drahí bratia v biskupskej službe. Osobitne pozdravujem Vás, Otec arcibiskup Andrej Prangrazio: Vy ako diecézny biskup sláskou a so starostlivým okom bedlíte nad životom a činnostou slovenskej cyrilometodskej rodiny, žijúcej v tomto Ústave, a zaistujete jej začlenenie do všeobecnej Cirkvi.

— Pozdravujem Vás, Otec biskup Andrej Grutka, ako ochrancu a strážcu tejto rodiny od jej začiatkov podnes. — Pozdravujem i Vás, Otec riaditel, prelát Dominik Hrušovský. Pozdravujem Vás, pracovníci Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda: kňazi, reholní bratia, reholné sestry, pomocníci. Pozdravujem s mimo- riadnou láskou Vás, milí seminaristi. — A tu sa môj pohlad nesie duchovne ešte dalej, k tým ktorých všetkých Vy tu akosi zastupujete: pozdravujem Vás, drahí Slováci, vo vlasti i za jej hranicami, všetkých Vás z celého srdca a s octovskou láskou pozdravujem.

Táto láska viedla aj moje kroky do Ústavu svätého Cyrila a Metoda: láska k dvom svàtym bratom a láska k Vám. Moja návšteva v tomto Ústave je novým ohnivkom v retazi prejavov úcty a dôvery voči slovanským vierozvestom. Na konci minulého roku som zveril do ich ochrany celú Európu, aby ju, spolu so svätým Benediktom, ochraňovali a viedli k jednote, k pokoju, k vernosti vlastným duchovným prameňom. — Pút k hrobu svätého Cyrila v bazilike svätého Klementa dňa štrnásteho februára tohto roku bola výrazom modlitby, aby duchovné dedičstvo spolupatrónov Európy prinieslo hojné ovocie aj dnes. — Požehnanie kaplnky svätého Benedikta, Cyrila a Metoda v krypte baziliky svätého Petra v pondelok tohto týždňa znamenalo trvalé zasvätenie toho význačného miesta úcte ochrancov Európy. — Dnes sme tu, na tomto mieste, kde duchovný odkaz svätého Cyrila a Metoda je pravidlom života a povedomým programom každodennej práce, aby sme sa spolu zamysleli nad ich posolstvom, povzbudili sa ich príkladom a vzývali ich ochranu.

Starozákonné čítanie, ktoré tu pred chválou odznelo, spomína Múdrost. Nájdu ju tí, čo ju milujú a hladajú. Sama vychádza v ústrety tým, čo sú jej hodní, a vyhiadáva ich[2]. Kto by tu ihned nepomyslel na mladého Konštantína, ktorý si vyberá Múdrost za životnú družku?[3] Ide o Múdrost Božiu, o Boha samého. On všetko od vecnosti premyslel, v čase stvoril a neprestajne riadi. Vyhladal i čisté Konštantínovo srdce, ktoré ho prijalo, oddalo sa mu a žilo len pre neho. Z Boha vyvierala všetka múdrost Cyrilova, jeho láska k pravde a túžba sírit pravdu. Tento vedec, priekopník jazykovedy a nových spôsobov ohlasovania evanjelia, zakladatel kultúry slovanských národov, čerpal všetko z prameňov Božej Múdrosti. Ona mu navrátila i hodnost pradeda, hodnost Božieho dietata, pred ktorou ustupovalo pozemské bohatstvo a svetské postavenie[4].

Tu sú teda korene slovanskej kultúry, v krestanstve, v Bohu. Viera v Boha je jej predpokladom a zárukou plnosti. Platí to o každom prejave kultúrneho života a diania. Nech je to i pre Vás, najmilejší, pravidlom života a činnosti!

Podobenstvo o múdrych a nerozumných pannách poukazuje zase na životnú múdrost človeka, ktorý bedlí, aby bol v každej chvíli pripravený na stretnutie s Pánom. Ked myslíme v tomto svetle na dielo solúnskych bratov, môžeme sa pozastavit nad tým, čo ono značilo pre spoločenský a občiansky život. Okruh ich pôsobnosti sa totiž neobmedzoval iba na výlučné náboženské pole, ale z viery v Boha vyvádzali účinné dôsledky pre každodenný život jednotlivca, rodín a celej spoločnosti, aby každý úsek, každý krok života vyvieral z Boha a k Bohu smeroval. Takto kládli základy novej spoločnosti, novej spravodlivosti a pokoja. Nebáli sa za tieto zásady bojovat a trpiet. V Bohu nachádzali ciel, oporu a silu. Kolko nespravodlivých obvinení a príkoria sa dožil Metod za vernost poslaniu, ktoré cítil ako Božiu vôlu a vykonával ako posledný odkaz zomierajúceho brata!

Príkladom rozumnej bedlivosti svätých vierozvestov je aj ich úsilie vychovat si nástupcov. Je totiž známe, že na ceste do Vecného mesta ich sprevádzal zástup učeníkov, ktorých vybrali a pripravili na kňazskú službu. Nie je to i jedným zo základných cielov tohto Ústavu? Sledujte ho teda s rozumnou bedlivostou, podla velkého vzoru svätého Cyrila a Metoda!

Cyril, ktorý musel za svoje podujatia vela bojovat, a Metod, ktorý za ne mnoho pretrpel, dali národom, čo boli dejiskom ich pôsobenia, další dôkaz rozumnej bedlivosti aj tým, že ich naučili trpiet a viedli ich k vzoru trpiaceho človeka, k Panne Márii. Vaši vierozvestovia prešli občianskou a náboženskou školou v Carihrade, kde dostala mariánska úcta v prvých krestanských storočiach nejedno objasnenie. Nebude mat tu svoje najhlbšie korene i úcta Slovákov k Sedemdolestnej? Kríz na Kalvárii, na ňom trpiaci Kristus, pod ním ťažko skúšaná a milujúca Matka: to je obraz, ktorý visí nad dejinami slovenského národa v minulosti i dnes. Trpiaci Kristus je silou v bojoch a utrpeniach, Maria zase vždy Matkou. Zomierajúci Kristus dáva istotu vzkriesenia, nanebovzatá Matka zase útechu budúceho zmŕtvychvstania. Platilo to v minulosti, platí to dnes a bude to vždy zárukou vernosti plnému obsahu dedičstva otcov.

Moji drahí, zostávajte verní tomuto dedičstvu! Poznávajte ho stále lepšie, do hlbky, vo všetkých životných rozmeroch, so všetkými dôsledkami pre osobný a spoločenský život! Žite podla neho neprestajne, budte mu verní, ochraňujte ho v tej istote, že ono je základom Vašej duchovnej velkosti a skutočnej kultúrnej výšky Vášho národa a každého národa. Nech Vás v tom vedie príklad Vašich svätých vierozvestov a ochrana Sedembolestnej Patrónky Slovenska!

[1] Cfr. Vita di Costantino, XVII, 1.

[2] Cfr. Sap. 6, 12. 16.

[3] Cfr. Vita di Costantino, III, 1-8.

[4] Ibid., IV, 14.

© Copyright 1981 -  Libreria Editrice Vaticana