|
|
|
|
|
DISCORSO DI GIOVANNI
PAOLO II Lunedě, 28 ottobre 2002
Pán prezident! 1. S veľkou radosťou a srdečne Vás vítam na tejto návšteve, ktorú ste si zaumienili u mňa uskutočniť pri príležitosti desiateho výročia nezávislosti Slovenskej republiky. Rád spomínam na naše minulé stretnutia i na náš vzájomný pozdrav 18. augusta v Krakove, počas mojej púte v Poľsku. Dnešné stretnutie potvrdzuje postoje vzájomného uznania, ktoré oživujú vzťahy medzi vašou krajinou a Svätou stolicou. Obracajúc sa na Vás, pán prezident, túžim, aby môj srdečný pozdrav zaletel ku všetkým milovaným obyvateľom slovenskej zeme, ktorí už stáročia hľadia na Petrovho nástupcu s pocitmi hlbokej úcty a úprimného primknutia. Ide o úzky a vzájomný zväzok, ktorý sa od čias sv. Cyrila a Metoda vždy viac rozvíjal a prehlboval. Viera slovenského národa je pevná a bohatá, tiež vďaka práci prezieravých a obetavých pastierov, ktorí dokázali stáť po boku svojich veriacich v radostných i smutných okolnostiach. Slovenský národ, so svojou výraznou kresťanskou identitou, s dôverou hľadí na Európu, ku ktorej patrí geografickým umiestnením, dejinami i kultúrou. Som presvedčený, že nastávajúci vstup Vašej krajiny do Európskej únie, okrem výhod pre Slovensko, prispeje k blahobytu a stabilite celého kontinentu. Po desiatich rokoch nezávislosti treba vyzdvihnúť zavŕšenú dlhú cestu i dosiahnuté ciele, napriek zložitým problémom, ktoré za ten čas postupne vyvstávali. 2. Dnešná príležitosť má takisto veľký význam z hľadiska bilaterálnych vzťahov. Veď dnes sa uskutoční výmena ratifikačných listín zmluvy, podpísanej v Bratislave 21. augusta, o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch republiky. Táto dohoda je jedným z dôsledkov Základnej zmluvy uzavretej v novembri 2000 medzi Svätou stolicou a Slovenskom. Cirkev nehľadá privilégiá či výhody, no žiada len, aby pri rešpektovaní zákonov usmerňujúcich občianske spolužitie mohla uskutočňovať svoje poslanie. Preto, uznávajúc plnú suverenitu štátu, chce udržať vzťah srdečného a konštruktívneho dialógu s jeho rôznymi inštitúciami. Zámer, ktorý ju k tomu pohýňa je, v rámci jej kompetencie, čo najlepšie slúžiť slovenskému národu. Tento dialóg sa ukazuje ešte užitočnejší, keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že aj Katolícka cirkev na Slovensku musela, skôr ako prišla nezávislosť, prejsť tvrdým obdobím prenasledovania pod komunistickým režimom. Dnes žije a obnovuje sa v slobode a chce prispieť k celkovému blahu národa, ktorého je súčasťou. Dôležitosť činnosti Cirkvi sa prejavuje predovšetkým v súčasných okolnostiach, kedy mladá demokracia zápasí s problémami spojenými s dedičstvom marxistickej ideológie, ako aj s neľahkým procesom modernizácie, s nezamestnanosťou, a s následným nebezpečenstvom pre tých, čo sú v núdzi, že sa zapletú do nelegálnych aktivít. 3. Pán prezident, známa duchovná sila vašich spoluobčanov, pevná kresťanská tradícia, túžba v slobode budovať svoju prítomnosť i budúcnosť, sú pre slovenský národ veľkou nádejou. Vyjadrujúc živé potešenie nad pozornosťou, ktorú vláda a parlament republiky venuje poslaniu Cirkvi, chcem opätovne vyjadriť uznanie a podporu Svätej Stolice a slovenských biskupov úsiliam Vášho vznešeného národa uskutočniť slobodnú, pokojnú a solidárnu spoločnosť. S týmito pocitmi uisťujem o spomienke v modlitbe a zo srdca udeľujem svoje požehnanie Vám, tým, čo Vás sprevádzajú, a všetkým Vašim krajanom. *L'Osservatore Roamano 28-29.10.2002 p.4.
© Copyright 2002
- Libreria Editrice Vaticana
|
 |