METOD DOMINIK TRČKA
(1886-1959)
METOD DOMINIK TRČKA sa narodil 6. júla 1886 v českom Frídlande nad Ostrovicou. Je najmladším
zo siedmych detí Františky Šterbovej a Tomáša Trčku. Hneď v nasledujúci
deň bol pokrstený.
Základnú školu ukončil v rodnom Frídlande, neskôr navštevoval gymnázium
v Místku a v Červenke u redemptoristov.
Rozhodol sa pre zasvätený život a v r. 1902 vstúpil do Kongregácie
Najsvätejšieho Vykupiteľa, kde po noviciáte 25. augusta 1904 zložil sľuby.
V roku 1910 po štúdiách teológie, bol v Prahe, 17. júla
arcibiskupom Leom Skrbenským, vysvätený za presbytera.
Svoje prvé roky kňazstva venoval pastoračnej práci a ľudovým misiám.Jeho miesta pôsobenia boli Praha, svätyňa Márie na Svatej Hore a Plzeň.
Počas Prvej svetovej vojny, sa s veľkým nasadením venoval utečencom z Chorvátska,
Slovinska a Ruska a to tak, že nevysluhoval len sviatosti a učil
katechizmus, ale staral sa aj o ich nevyhnutné zabezpečenie.
Už počas svojich rokov štúdii sa zmienil o svojej túžbe pracovať
medzi kresťanmi východného rítu. To sa stalo skutočnosťou v roku
1919, kedy Superior Pražskej provincie redemptoristov ho poveril pastoračnou
prácou medzi veriacimi Greko-katolíkmi v Ukrajinskom Ľvove. V tamojšej
komunite, zvlášť za pomoci blahoslaveného P. Nikolaja Černeckého, sa naučil
jazyk, zvyky a miestne obyčaje. Od tohto času sa datuje aj jeho druhé
meno: Metod.
V decembri 1921 je poslaný do Stropkova, na Východnom Slovensku, kde
zakladá so spolubratmi prvú komunitu redemptoristov latinsko-byzantského rítu.
V roku 1924 sa stáva predstaveným komunity a začína rozvíjať
misionársku činnosť v eparchiách v Prešove, Užhorode a Križevci.
Ohlasuje Božie slovo a zakladá spoločenstvá Matky ustavičnej pomoci, a modlitby
svätého ruženca.
V roku 1931 sa spoločenstvo presťahovalo do nového domu v Michalovciach,
kde bol P. Metód predstaveným až do júla 1932, kedy unavený z práce a stavby
domu sa vrátil do Stropkova, kde popri oddychu, vypomáhal v okolitých
farnostiach. Do Michaloviec sa vracia v r. 1934, kde v marci nasledujúceho
roku je menovaný apoštolským vizitátorom sestier baziliánok v Prešove
a v Užhorode.
V roku 1936 je znovuzvolený za predstaveného domu a v tomto
postavení zotrváva až do r. 1942. Pod jeho vedením sa duchovná činnosť
komunity redemptoristov rozširuje na celý Zemplín. Dokončuje stavbu chrámu
a tiež zakladá fundáciu pre istý konvent sestier; zamýšľa založiť
nový exercičný dom redemptoristov; pracuje pre fundáciu domu v Chust, v eparchii
Užhorod. Všetko toto vykonáva bez zanedbávania si svojich pastoračných
povinností. V skutku, napriek tomu, že už nie je viac priamo zapojený v ľudových
misiách, nestráca svoj vrelý vzťah k najopustenejším. Za týmto účelom
zamýšľal tiež založiť asociáciu žien, ktoré by sa po duchovnej stránke
venovali najopustenejším.
Počas druhej svetovej vojny podstupujú redemptoristi mnohé utrpenia, pretože
Slovenský štát ich obviňuje z fanatizmu a upodozrieva z propagandy.P. Metod, predstavený, sa stal cieľom útokov. Pre dobro komunity sa snaží
vycestovať s troma spolubratmi na Ukrajinu, ale od štátu nedostane
povolenie.
S koncom Druhej svetovej vojny sa vylepšujú aj vzťahy zo štátom. 21.
Decembra 1945 je komunita redemtoristov východného obradu kánonicky menovaná
za Vice-Provinciu Michalovce, kde hneď v nasledujúcom marci je P. Metod
nominovaný za prvého predstaveného víceprovincie.
Pod jeho vedením sa Redemptoristi vrátili do Stropkova, kde postavili chrám
Sv. Cyrila a Metoda, založili dom v Sabinove, venovali sa početným
a plodným misiám a vydávali mnohé publikácie.
S príchodom komunistického režimu, v krátkom čase však všetko
padlo. V roku 1949 bola Michalovská provincia zrušená a počas noci
z 13. apríla 1950 boli všetci rehoľníci prevezení do zhromažďovacích táborov.
P. Metod, ktorý sa v tom čase nachádzal v Sabinove bol prevezený
najprv do Podolínca a odtiaľ viackrát do neslávneho „Mlyna
Leopoldova“. Výpovede spoluväzňov svedčia, že pre ochranu svojich
spolubratov bol ochotný si pripísať každú vinu a zodpovednosť, plniac
si verne svoju službu.
Počas procesu, 12. apríla 1952, bol obvinený zo spolupráce s biskupom
Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania
informácii cez proviciu Prahy do Ríma. Toto bolo posúdené ako špionáž a ako
hrubý priestupok proti štátu. Pod tlakom týchto argumentov, na dôvažok ešte
za pokus o útek za hranice, bol P. Metod odsúdený na 12 rokov väzenia.
Svoje posledné roky života prežil vo väzniciach v Ilave, Mírove a Leopoldove.
Napriek chorobe, svojmu veku a tvrdým podmienkam vo väzbe, jeho duch
ostal mocný. Nezlomne dôveroval Bohu a veril, že naplní jeho vôľu.
Neprestajne sa modlil a keď mal, čo i len najmenšiu možnosť, slúžil
liturgiu. Niekoľko krát žiadal o skrátenie svojho trestu, - lenže bol
až príliš pevný vo svojom náboženskom presvedčení a až príliš
horlivý... Odpoveď bola vždy zamietavá.
V roku 1958 bol preložený do väznice Leopoldov: v tom čase sa považovala
za tie najtvrdšie. Počas Vianoc dozorca začul, ako si spieva jednu z vianočných
piesni - bol v momente preložený do „korekcie“, kde následkom drsného
a nezdravého prostredia dostáva tuberkulózu. Spoluväzeň v cele,
ktorý sám bol lekárom, síce prosil a urgoval správu, aby P. Metod bol
prevezený do nemocnice, ale nestalo sa tak.Bol preložený iba na samotku. Ako neskôr bolo potvrdené: po krátkom čase,
v tamojšej cele, 23. marca, o deviatej hodine ráno, roku 1959,
posledný krát vydýchol.Vtedy sa navždy stratil svojim mučiteľom.
Pochovaný bol na cintoríne väznice. Po reštaurovaní Grekokatolíckej Cirkvi
spolubratia v roku 1969 pozostatky preniesli do Michaloviec, kde dnes, v chráme
Svätého Ducha, sa nachádza jeho hrob.
|