RAKÚSKY CISÁR KAROL I. (1887-1922)

foto

RAKÚSKY CISÁR KAROL I. sa narodil 17. augusta 1887 na zámku Persenberg v Dolnom Rakúsku. Jeho rodičia boli arcivojvoda Otto a princezná Mária Jozefína von Sachsen, dcéra posledného saského kráľa. Cisár František Jozef I. bol Karolov prastrýko.

Karol bol od detstva vychovávaný v katolíckom duchu. Známa je skutočnosť, že sa za neho modlila skupina ľudí, lebo jedna stigmatizovaná rehoľníčka mu predpovedala veľké utrpenie a útoky na jeho osobu. Z tejto skupiny po Karolovej smrti vznikla Liga modlitieb cisára Karola za mier medzi národmi, ktorá je od roku 1963 uznaná ako cirkevné spoločenstvo.

Už od mladosti sa Karolov život vyznačoval veľkou láskou k Najsvätejšej sviatosti oltárnej a k Božskému Srdcu Ježišovmu. Všetky dôležité rozhodnutie hľadal v modlitbe.

Dňa 21. októbra 1911 sa Karol oženil s princeznou Zitou von Bourbon – Parma. Počas desaťročného šťastného manželstva im Boh požehnal osem detí. Karol svoju manželku veľmimiloval a ešte aj na smrteľnej posteli jej povedal: « Zita, nekonečne ťa milujem»!

Po zavraždení následníka trónu veľkovojvodu Františka Ferdinanda 28. júna 1914 sa Karol I. stal následníkom trónu. V priebehu 1. svetovej vojny po smrti cisára Františka Jozefa, 21. novembra 1916 sa Karol stal rakúskym cisárom. Za uhorského apoštolského kráľa bol korunovaný 30. decembra 1916.

Aj túto svoju úlohu Karol videl ako nasledovanie Krista: V láske k národom, ktoré mu boli zverené, v starostlivosti o ne až po obetu vlastného života.

Najsvätejšiu povinnosť kráľa – starať sa, aby vládol mier, si Karol vzal za svoju aj uprostred strašnej vojny. Ako jediný z predstaviteľov štátov podporoval mierové iniciatívy pápeža Benedikta XV.

Pokiaľ išlo o vnútornú politiku, aj napriek veľmi ťažkým podmienkam, vedený sociálnou náukou Cirkvi prispel svojim dielom k širokej a príkladnej reforme v sociálnej oblasti.

Jeho postoj po skončení vojny umožnil prechod k novému poriadku bez občianskej vojny, no aj napriek tomu bol z vlasti vyhostený.

Na želanie pápeža, ktorý sa obával, že v strednej Európe zavládne komunizmus, Karol sa usiloval o obnovenie svojej autority v Maďarsku, no dva pokusy o to stroskotali, lebo za každú cenu sa chcel vyhnúť občianskej vojne.

Svoj život cisár Karol dožil v kruhu svojej rodiny v exile na portugalskom ostrove Madeira ako chudobný človek. Bývali v skromnom, dokonca vlhkom dome, no úradu sa nevzdal, lebo svoje poslanie chápal ako Božie poverenie.

Utrpenie a chorobu v posledných rokoch života obetoval za mier a jednotu svojho ľudu. Všetkým, ktorí mu v živote ublížili, odpustil. Zomrel s pohľadom upretým na Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu 1. apríla 1922. Ani na smrteľnej posteli nezabudol na motto svojho života: «Úsilím môjho života bolo vo všetkých veciach čím jasnejšie poznať a čo najdokonalejšie plniť Božiu vôľu».