[EN - ES - FR - IT - PL - SK]

DIKASTÉRIUM PRE NÁUKU VIERY

Pripomienky ohľadom duchovnej skúsenosti na hore Zvir (Litmanová)

„Nechaj sa oslobodiť Ježišom“

Jeho Excelencia
Mons. Jonáš Maxim, M.S.U.,
Prešovský arcibiskup
pre katolíkov byzantského obradu

Drahý brat,

vysvetlili ste nám, že uprostred mariánskej úcty, ktorú vzbudili údajné zjavenia Panny Márie v Litmanovej – v rokoch 1990 až 1995 – „je na tomto mieste nespočetné množstvo úprimných a hlbokých spovedí a nechýbajú ani obrátenia“. Tiež ste uviedli, že v priebehu rokov sa toto miesto rozvíjalo, pretože počet pútnikov rástol (Váš list z 5. februára 2025). Rovnako ste ocenili „hojné duchovné ovocie získané pútnikmi, ktorí neprestávajú navštevovať toto miesto, hoci „zjavenia“ sa skončili pred 30 rokmi“, a navrhli udeliť nihil obstat „pre pastoračné sprevádzanie predmetného fenoménu“ (Váš list z 27. mája 2025).

V rozbore údajných posolstiev je možné zachytiť cenné výzvy k obráteniu, spojené s prísľubom šťastia a vnútornej slobody, ktorá je Kristovým dielom v našich srdciach:

„Nechajte sa Ježišom oslobodiť. Nechajte, aby vás urobil Ježiš slobodnými. A nedovoľte, aby váš nepriateľ uberal z vašej slobody, za ktorú bolo toľko vyliatej Ježišovej krvi. Slobodná duša je duša dieťaťa“ (5. decembra 1993).

Samotná Panna Mária, milosti plná, sa predstavuje ako šťastná: „Som šťastná“ (5. decembra 1993). A opakuje tieto slová ako pozvanie nájsť pravú cestu k šťastiu, ktorá začína uznaním, že sme bezpodmienečne milovaní:

„Milujem vás takých, akí ste. [...] Milujem vás! Milujem vás! Chcem, aby ste boli šťastní, ale tento svet vás nikdy neurobí šťastnými“ (7. augusta 1994).

Pozvania v rôznych posolstvách sa snažia povzbudiť ľudí tým, že ukazujú, že cesta Evanjelia nie je zložitá. Naopak, robí život jednoduchším, ako keď nám v tichu srdca Kristus umožňuje znovu sa narodiť a zjednodušuje tým našu existenciu:

„Chcem vás poprosiť ako Mama, aby ste začali žiť jednoducho, začali rozmýšľať jednoducho a konať jednoducho. Vyhľadávajte ticho, aby sa znova vo vás narodil Duch Kristov“(5. júna 1994).„Chce od vás, aby ste boli viacej a viacej jednoduchí“ (8. marca 1992).                                  

Túto jednoduchosť však nemožno zamieňať s povrchnosťou, pretože jednoduchosť evanjeliovej cesty nás vedie do hĺbky života a k nevyčerpateľnému bohatstvu Božej lásky:

„Moje drahé deti, vy veci prežívate veľmi povrchne a preto, že nejdete do hĺbky, nemôžete prežívať pokoj a radosť“ (4. júna 1995).

Tým, že nachádzame radosť a pokoj v Pánovi, sami sa stávame „pokojom“ pre druhých: „aby vy sami ste sa stali pokojom“ (9. júla 1995), „aby ste potom mohli roznášať pokoj“ (6. septembra 1992). Toto pozvanie k pravému šťastiu, ktoré je dôsledkom poznania, že sme milovaní Bohom, sa nanovo ukazuje ako cesta k evanjelizácii:

„Buď šťastný, pretože Boh ťa miluje a pretože si pre neho veľmi dôležitý a túto radosť dávaj ďalej, aby ostatní mohli veriť, skrze tvoju radosť, že Boh nás miluje“ (9. októbra 1994).

Slová „si pre neho veľmi dôležitý“ pomáhajú pochopiť, ako nám svetlo Božej lásky umožňuje spoznať našu dôstojnosť. Pri inej príležitosti Panna Mária hovorí: „keď teraz na vás pozerám, vidím v každom jednom z vás Boha. Vy všetci ste jeden veľký odraz Boha“ (9. júla 1995). Neustále zaznieva pozvanie prijať Božiu lásku: „Nikdy neodporuj priazni svojho Pána, ktorý ťa má šialene rád“ (8. augusta 1993).

Z toho tiež vyplýva pozvanie plne sa zapojiť do cesty odpovede na Pánovu iniciatívu. Najprv treba slobodne prijať Pánovu lásku: „Prijmi milosti, ktoré dnes boli pre teba pripravené“ (8. augusta 1993). Následne je potrebné začať cestu premeny: „V mene Najsvätejšieho Boha vás prosím, zmeňte svoj život, dajte svoj starý život môjmu srdcu a začnite sa učiť od môjho Syna“ (5. septembra 1993). Nakoniec ide o napodobňovanie Krista, ktorý sa dáva z lásky: „Ježiš [sa] obetoval za národ, [...] prečo sa ľudia tak neobetujú, ako sa Ježiš obetoval pred mnohými rokmi[?] Ľudia majú všetkého veľa, len čo chcú a kvôli tomu by sa navzájom vybili, len aby mali viacej tej hmoty. Sám Ježiš učil, že sa navzájom máme mať radi, že si máme navzájom všetko odpustiť“ (18. novembra 1990).

Láska k bratom sa stáva syntézou našej odpovede a nášho naplnenia:

„Nesmierne sa radujem z každej vašej obety, prinesenej z lásky pre iných. [...] Poslaním každého jedného z vás je milovať, pretože na to je určený život a len láska dokáže dať plnosť vášmu životu“ (5. februára 1995).

Zároveň v týchto údajných posolstvách nachádzame určité dvojznačnosti a nejasné aspekty, ktoré je potrebné posudzovať vo svetle náležitých pripomienok Doktrinálnej komisie v správe z 20. apríla 2011: „[Údajné vizionárky] svedčia, že počas stretnutia im Mária odovzdala posolstvo, [ktoré] neskôr verejne interpretovali“ a že „komunikácia prebiehala osobitným vnútorným spôsobom“, ktorý príjemkyňa „ani nevedela pomenovať, a preto konečné slovné vyjadrenie posolstiev je [štylizáciou] a interpretáciou [vizionárky]“. Na otázku, akým jazykom komunikovala s Pannou Máriou, Ivetka odpovedala: „Pri rozhovore nepoužívame žiadnu reč“ (8. augusta 1993).

Z tohto dôvodu je teda možné akceptovať všeobecnú hodnotu údajných posolstiev, ale zároveň niektoré z nich (nie je ich veľa) vyžadujú objasnenie, ako napríklad posolstvo, ktoré sa týka možnosti, že nejakej konkrétnej osobe by nebolo odpustené alebo že v určitej oblasti sveta idú takmer všetci ľudia do zatratenia (24. februára 1991), alebo že „príčinou každej choroby je hriech“ (2. decembra 1990), ktoré nemožno považovať za prijateľné, a preto ich nie je vhodné publikovať. Ak však predpokladáme, že sú len obmedzeným a zmäteným vyjadrením vnútornej skúsenosti, mohli by byť správne pochopené, ak by sme ich zasadili do všeobecného kontextu ostatných posolstiev: ak nás nájdenie Kristovej lásky robí šťastnými, uzavretie sa pred jeho láskou ničí našu existenciu, robí ju neúspešnou a je zdrojom utrpenia.

Berúc do úvahy tieto pripomienky, Dikastérium pre náuku viery prijíma Váš návrh udeliť „nihil obstat“ v súvislosti s mariánskou úctou, ktorá vznikla na hore Zvir. Toto vyhlásenie síce neznamená uznanie autentickosti nadprirodzeného charakteru údajných zjavení, ale umožňuj schváliť verejný kult a informovať veriacich, že ak chcú, môžu bez rizika prijať túto duchovnú ponuku, a okrem toho, že základný obsah údajných posolstiev môže byť nápomocný v živote podľa Kristovho Evanjelia. Zároveň zverujeme Vašej Excelencii publikovanie zbierky posolstiev, s výnimkou tých niekoľko výrokov, ktoré by mohli byť mätúce a narúšali by vieru jednoduchých ľudí.

S veľkou priazňou a uznaním v Pánovi a Najsvätejšej Panne Márii.

Víctor Manuel Card. Fernández
Prefekt